Ako zdroj zvuku bol pripravený CD prehrávač Advance Acoustic. Zvuk nám zosilňoval elektrónkový zosilňovač Prima Luna DiaLogue Two, osadený elektrónkami KT88.
Ako testovacie CD som hlavne požíval :
KAZUMI WATANABE/ASIAN SUPER GUITAR TRIO GUITAR :
, Kazumi Watanabe, New Electric Trio - Mo' Bop : 
JB Project Brombo :
, LADY KIM - LEFT ALONE : 
Isao Suzuki Oma Sound :
Ikuko kawai - From the new world : 
Oscar Peterson We Get Requests :
Bromberg Play Hendrix -
BASSFACE SWING TRIO: PLAYS GERSHWIN 
CD prehrávač Advance Acoustic:
Aj keď sa jedná o lacnejší CD prehrávač, na jeho zvuku to nieje vôbec poznať a nechá zahanbiť oveľa drahšie stroje.
elektrónkový zosilňovač Prima Luna DiaLogue Two:
Na úvod celého posluchu nás všetkých zaujala kvalita spracovania všetkých reprosústav a hlavne dýhovanie z pravej drevenej dýhy, ktorá sa často nevidí ani výrobcov s cenami s jednou nulou navyše. Aj malé reprosústavy na poklop takmer vôbec nereagovali.
Ako prvý bol predvedený jednopásmový model Soliti prime
Na prvý pohľad malá a nenápadná bednička, ktorá ma šokovala svojim zvukom. Neskutočne veľký priestor, vynikajúce rozlíšenie a farba nástrojov. A ten bas, tak to som z takejto malej bedne ešte nepočul a ani z bedne trojnásobne väčšej. vynorili sa aj nedostatky ako menšia presnosť a plochosť zvuku, ale vzhľadom na svoju cenovú kategóriu to bol skutočne zážitok.
Po zapojení väčšieho dvojpásmového modelu Alliante Prime, som prišiel k poznatku, že nie Dynaudio Confidence C1 je najlepšia dvpojpásmová regálovka, ale Solfégio Alliante Prime.
Možno je to tým, že na zvuk širokopásmového meniča som zvyknutý a vyslovene mu dávam prednosť pred klasickým kalotovým výškačom + stredový reproduktor. Spojitý, koherentný zvuk plný detailov bez stresu. A k tomu neskutočný bas, až má človek tendenciu hľadať skrytý subwoofer. Vynikajúci P-Ľ priestor ďaleko presahuje rozmedzie reprosústav a aj šírku miestnosti. Aj po pustení zložitejších nahrávok nebolo počuť žiadne zlievanie zvuku alebo nečitateľnosť jednotlivých nástrojov. Ak mám byť úprimný, už dávno som nepočul tak dobre zahranú nahrávku Oscar Peterson - We Get Requests. Ale boli tam aj nedostatky, ktoré si človek hlavne pripustí, až keď počuje kvalitatívne lepšiu reprobedňu (aparatúru). Priestor bol výborný ale len do šírky, chýbala hĺbka a plasticita nástrojov. Tak isto rozmiestnenie nástrojov bolo ploché. Toto by som hlavne pripísal malej posluchovej miestnosti (cca 17m2) a tým pádom nevhodným umiestnením reproduktorom takmer na zadnú stenu. Chcelo by to viac vytiahnuť dopredu , ale v inej, väčšej posluchovke. Aj keď pripojený zosilňovač a hlavne CD prehrávač hrali nad svoju cenovú kategóriu, s kvalitnejšie komponenty by neublížili.
Na záver sme počúvali najvyšší model Vintage supreme.
Objemné trojpásmo s 15 " basovým reproduktorom a jedným tlakovým reproduktorom v hornovej ozvučnici a výškovým reproduktorom neznámeho výrobcu (presného výrobcu reproduktorov používaných v reprosústavách Solegio sa mi nepodarilo od p. Barilu vymámiť - obchodné tajomstvo). Pri počúvaní najvyššieho modelu firmy Solfegio sa skĺbili takmer všetky atribúty, ktoré by dobrá hudba mala mať. Hlboký a presný bas, mikroskopické rozlíšenie, zvukovú scénu ako v prvom rade na koncerte Stinga, separáciu nástrojov a ich prirodzenú farbu, vyrovnaný frekvenčný priebeh. Ale toto všetko dostaneme len pri optimálnych podmienkach (posluchová miestnosť, špičkový zdroj zvuku a nekompromisný zosilnovač a to všetko pospájané adekvátnou kabelážou). Prvý posluch Vintage supreme bol mierne rozpačitý, zvuk bol mierne zatretý, priestor zúžený a aj farba nástrojov nebola pravá orechová. PO výmene CD prehrávača Marantz CD17MkIII za Advance Acoustic sa zvuk rapídne zmenil a nabral tie správne kontúry a my sme si mohli ďalšie 2 hodiny vychutnávať hudbu. Aj táto skúsenosť mi dala za pravdu, že nevhodný (slabší ) komponent môže výrazným spôsobom ovplyvniť charakter zvuku inak výborných reprosústav. Konečne som si vychutnal basu B. Bromberga v jej plnej hĺbke (čo mi neposkytli nemenované reprosústavy v cene 25000 €) a aj inak dosť ťažká a miestami málo prehľadná 2. skladba albumu Isao Suzuki - Oma Sound bola reprodukovaná v plnej kráse. Avšak aj tento model trpel vyššie zmienenými nedostatkami, čo však nie je neriešiteľné.
Celkom sme v Trebišove strávili takmer 7 hodín a ak by nás nečakala 4 hodinová cesta späť, boli by sme ostali aj dlhšie. Napriek už vyššie povedaným nedostatkom som bol veľmi spokojný s predvedenými reprosústavami Solfegio a vzhľadom k ich nadobúdacej cene sa tieto nedostatky vytrácajú. Pre poriadok ešte uvediem použitú kabeláž, signálny kábel Virtual Dynamics Revelation, reprokabel Audioquest Type 6, sieťový kábel mne homemade mne neznamej konštrukcie.
Ešte pár fotografií :
